Imunológovia bojujú za zdravie a lepší život človeka

Doteraz bolo udelených 94 Nobelových cien za medicínu alebo fyziológiu. Z nich 43 sa týkalo buď priamo alebo v tesnej súvislosti objavov v imunológii. To je jedným z dôkazov, že imunológia je v súčasnosti jeden z najprogresívnejších odborov medicínskych a biologických vied s významným dopadom na lekársku prax a udržovanie zdravia každého jedinca.

Imunitný systém nie je len obranné zariadenie, ktoré nás chráni pred infekčnými chorobami a nádormi, ale pomáha udržovať aj normálnu súdržnosť (homeostázu) organizmu v rôznych stresových situáciách.

Očkovanie (vakcinácia) proti infekčným chorobám, jeden z najväčších úspechov medicíny, sa zakladá na schopnosti imunitnej odpovede proti oslabeným infekčným agensom. Výsledkom tejto odpovede je dlhodobá ochrana očkovaného jedinca proti infekcii vyvolanej aj plnohodnotnými (virulentnými) patogénnymi zárodkami, ktorých oslabené formy boli v príslušnej vakcíne. Vďaka úspešným vakcinačným programom prestala byť detská obrna (polio), osýpky (morbilli), mumps, rubeola (ružienka), diftéria (čierny kašeľ) a tetanus „strašiakom“ Európy.

Imunológovia pomáhajú objasňovať mechanizmus vzniku rakoviny, ktorá je chorobou génov, zápalových, kardiovaskulárnych a mnohých ďalších chorôb. Vypracovali systém molekulových znakov na rôznych bunkách, pomocou ktorých možno určiť ich príslušnosť k určitému biologickému druhu a jedincovi. Tieto znaky sú základom, podľa ktorého imunitný systém vie rozpoznať vlastné normálne bunky od cudzích (nevlastných) alebo vlastných, ale abnormálnych, či poškodených buniek. Súčasne určujú tkanivovú zlučiteľnosť alebo nezlučiteľnosť, ktorá je kľúčovým predpokladom úspešných transplantácií tkanív a orgánov.

V imunitnom systéme určitého jedinca môžu vzniknúť poruchy, ktoré sú príčinou jeho zníženej (nedostatočnej) alebo naopak nadmernej, či inak abnormálnej aktivity. Znížená aktivita (imunodeficiencia) môže mať genetickú alebo získanú (sekundárnu) príčinu a prejavuje sa zvyčajne zvýšenou náchylnosťou na infekčné a nádorové choroby. Takýto stav vyvolávajú aj niektoré vírusy, ako HIV, ktorý spôsobuje AIDS, alebo korona vírus spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm (SARS).

Nadmerná alebo nedostatočne regulovaná imunitná odpoveď vyúsťuje do autoimunitných chorôb, ako je systémový lupus erytematosus, reumatoidná artritída, juvenilný diabetes mellitus a ďalšie. Pri týchto chorobách imunitný systém obracia svoju zničujúcu obrannú aktivitu proti niektorým vlastným bunkám.

Veľká časť ľudskej populácie trpí na alergické choroby, ktorých príčinou sú „pomýlené“ imunitné odpovede proti takým molekulovým štruktúram (antigénom), ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné a nevyvolajú žiadnu imunitnú odpoveď.

Imunológia objasňuje mechanizmus chorôb, na ktorých sa zúčastňuje imunitný systém, vypracúva postupy na ich diagnostiku, prevenciu a liečbu. Je preto potrebné, aby táto činnosť sa primerane dostala do povedomia nielen vedeckých a zdravotníckych pracovníkov, ale aj širšej verejnosti vrátane politikov. K tomu má slúžiť „Deň imunológie“, ktorý na 29. apríla 2005 vyhlásila Europská federácia imunologických spoločností (EFIS) združujúca 28 národných spoločností (vrátane slovenskej), ktoré majú celkovo 17 000 členov. Doporučuje, aby v tento deň sa o význame imunológie hovorilo nielen vo vedeckých a odborných pracoviskách, ale aj v školách, na občianskych podujatiach a v masovokomunikačných prostriedkoch.